O nás

Po druhej svetovej vojne sa výraznejší hospodársky rozvoj Dunajskej Stredy začal až po roku 1960 v dôsledku správnej reorganizácie krajiny. Medzi novými okresnými sídlami sa aj rozpočet Dunajskej Stredy zlepšil v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Výsledkom toho bolo, že hoci s desaťročným oneskorením oproti ostatným okresným sídlam, postavili dom kultúry, ktorý sa stal centrom kultúrneho života mesta.

Mestské kultúrne stredisko v Dunajskej Strede otvorilo svoje brány verejnosti v roku 1977. V súlade s vtedajšou politickou praxou sa politické a štátne orgány okresu a mesta snažili, aby bola stavba, začatá 13. augusta 1973, dokončená k 60. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.

Hlavným projektantom budovy bol architekt Jozef Slíž spolu s Evou Grébertovou a Alexandrom Braxatorisom, realizáciu stavby zabezpečila OSP v Dunajskej Strede. Slávnostné odovzdanie domu kultúry sa uskutočnilo 4. novembra 1977. Prítomných hostí privítala dychová hudba Základnej školy na Vajanského ulici pred budovou, následne prítomných pozdravil predseda Okresného národného výboru István Miklós a odovzdal pamiatkové predmety použité pri uložení základného kameňa predsedovi Mestského národného výboru Józsefovi Gyurcsíkovi. Dňa 5. novembra sa kultúrne stredisko otvorilo pre širokú verejnosť.

Spoločenský dom v Dunajskej Strede, dnes Mestské kultúrne stredisko Benedeka Csaplára, je silne pôsobivá stavba v centre mesta. Jej výraz je daný štrukturalistickým delením pôdorysu na niekoľko sekcií, čomu zodpovedá členenie hmoty. Objemný solitér dopĺňa predpolie vo forme parku s osovo umiestnenou fontánou. Za návrh Spoločenského domu získali architekti Cenu Slovenského zväzu architektov. Charakteristickým prvkom Spoločenského domu v Dunajskej Strede je celkovo 11 priestorovo vysunutých lodžií tretieho podlažia. Fasádnej kompozícií dominujú vertikály bočných stien, ktoré dopĺňa horizontálne striedanie plných a presklených plôch. Steny boli pôvodne obložené bielymi betónovými panelmi s kanelovaným reliéfom. Reliéf plynule prechádzal do monumentálneho figurálneho diela umelca Jozefa Jankoviča na severovýchodnom priečelí.

Funkčne objekt pozostával najmä z estrádnej sály pre 492 divákov a kinosály pre 320 divákov v jadre dispozície. Po obvode boli situované doplnkové priestory s prirodzeným denným svetlom ako reštaurácia, klubovňa, knižnica, priestory administratívy, výstavné priestory a technické zázemie. Konštrukčne je budova postavená ako železobetónový monolit. Panelové obloženie stien prešlo v pozmenenej forme aj do interiéru. Vo vstupnom foyer s výškou dvoch podlaží sú dodnes umiestnené pôvodné výtvarné diela ako drevená plastika sochára Štefana Kubíka či kamenná mozaika Ladislava Bergera.

Stavba sa radí do prúdu neskorej moderny s prvkami brutalizmu. Úspešný projekt opakovane použili aj v meste Vranov nad Topľou, kde podľa neho v rámci akcie Z v rokoch 1977 až 1987 postavili miestne kultúrno-spoločenské stredisko.

(https://www.register-architektury.sk/objekt/526-spolocensky-dom-v-dunajskej-strede)